Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

1950 - 1999

Parchovany

V povojnových rokoch boli Parchovany sídlom obvodného úradu národných výborov, do ktorého patrili Dvorianky, Božčice, Stankovce, Tušice, Višňov a Tušická Nová Ves. Sídlom obvodného notárskeho úradu pre väčšinu uvedených obcí boli Parchovany od roku 1871. Výnimkou boli Stankovce a Višňov, ktoré tam boli pričlenené roku 1920. Obvodný úrad bol zrušený 5.7. 1950.

 

Po prevrate vo februári 1948 bol MNV rozpustený a vznikla dočasná miestna správna komisia /DMSK/, ktorej predsedom sa stal František Glevický, podpredsedami Michal Čonka a Ján Vavrek. Miestny akčný výbor NF reorganizoval MNV a jeho novým predsedom sa stal Jozef Hvozdík, podpredsedami Michal Palenčik a Michal Bača. Kolektivizácia bola konfliktným procesom, ktorý zbavoval roľníkov pôdy, ktorú dostali po likvidácii andrášiovských majetkov. Jej zavŕšením bol vznik celoobecného JRD roku 1959. Do tohto JRD sa roku 1973 integrovali družstvá v Dvoriankach, Kravanoch a Stankovciach. JRD Družba hospodárilo na 3696 ha poľnohospodárskej pôdy. Pri tomto JRD pôsobila TJ Družstevník s tromi oddielmi - futbalovým, hádzanárskym a stolnotenisovým.

 

Štruktúra MNV sa v roku 1950 zmenila a tvorili ju predseda Pavol Kovalčin a sedem referátov, ktoré viedli: Ján Ištok, František Glevický, Pavol Miško, Karol Vaško, Michal Topoľovský a Ján Vavrek. Obec Parchovany bola naďalej sídlom združených MNV pre obce Božčice a Dvorianky a rómsku osadu s 320 obyvateľmi. V 50-tych rokoch dochádzalo k častým zmenám predsedov a členov MNV. Na čele obce stálo roku 1952 vedenie MNV s predsedom Michalom Balintom a tajomníkom Pavlom Kovalčinom. O rok neskôr bol už predsedom Pavol Miško, podpredsedom Ján Veselý a tajomníkom Jozef Nalepovič. Po voľbách roku 1954 občania zvolili nový MNV v zložení Michal Jastrab ml. /predseda/, Jozef Longa /tajomník/, Ján Mesároš /tajomník od r. 1956/ a členovia rady Ján Beľan, Ján Palenčik, Mária Ščerbáková a Andrej Vadas. Funkcionári MNV sa rýchlo striedali aj v druhej polovici 50-tych rokov. Od 12. 8. 1957 stál na čele obce Pavol Kovalčin, ktorého v rokoch 1960 - 1964 vystriedal Jozef Demčák s tajomníkom Jánom Urbanom.

 

Napriek častým zmenám vo vedení MNV boli Parchovany jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich obcí v okrese. Na grófskom veľkostatku bola roku 1949 zriadená stredná škola. V roku 1951 vznikla STS, osvetová beseda a inseminačná stanica. Pri osvetovej besede pôsobil roku 1953 folklórny súbor, ktorý reprezentoval obec nielen na celoslovenskej prehliadke ľudovej umeleckej tvorivosti, ale aj na medzinárodnom festivale v Bukurešti.

 

V jeho tradíciách pokračovala Parchovianka, ktorá sa predstavovala na folklórnych festivaloch od roku 1972. Pri jej zrode stál vtedajší predseda MNV Michal Kovalčik a umelecký vedúci Štefan Račok. Na mieste po bývalom grófskom mlyne stál poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik s kapacitou 250 vagónov obilia a veľké dedinské skladištné družstvo. Tamojšia Štátna plemenárska stanica poskytovala služby Trebišovskému, Sečovskému a Kráľovskochlmeckému okresu.

 

Atraktivitou obce sa stal rybník rozšírený roku 1960 z pôvodného grófskeho jazierka. V auguste 1966 sa na ňom konali majstrovstvá Slovenska modelov plachetníc. Predškolskú výchovu detí zabezpečovali v novej materskej škole, otvorenej v roku 1960, s kapacitou 70 miest.

 

Významný rozvoj zaznamenalo obecné zdravotníctvo. Pri obvodnom zdravotnom stredisku bola roku 1959 otvorená zubná ambulancia a poradňa pre matky s deťmi. V roku 1973 bolo odovzdané nové obvodné zdravotné  stredisko.

 

Impozantne sa rozvíjala individuálna bytová výstavba.  MNV na tento účel pridelil roku 1945 262 stavebných parciel a roku 1959 ďalších 369 pozemkov. Pri MNV bola zriadená prevádzkareň, ktorá poskytovala murárske, údržbárske, obuvnícke a holičské služby. Roku 1970 vyrástol park v strede obce, vybudované boli chodníky, cestné priekopy, skupinový vodovod a bola realizovaná elektrifikácia rómskej osady.

 

Po novom územnom členení roku 1960 sa Parchovany stali súčasťou Michalovského okresu. Vo voľbách v júni 1964 si občania zvolili nový MNV, ktorého predsedom sa stal Ján Ferko a tajomníkom Ján Urban. S vytvorením okresu Vranov nad Topľou súviselo prerozdelenie tamojších obcí a Parchovany sa od 15. 4. 1969 vrátili do Trebišovského okresu. Vo voľbách do zastupiteľských orgánov v novembri 1971 si parchovianskí voliči zvolili na päťročné volebné obdobie za predsedu MNV Michala Kovalčika a tajomníkom sa stal Ján Ferko. MNV mal 27 poslancov, z toho sedem členov rady. V ďalších voľbách roku 1976 prevzal funkciu predsedu MNV Ján Ferko a tajomníka Ján Ďuro. Zmeny vo vedení obce nastali po voľbách roku 1981, keď sa predsedom MNV stal Jozef Kovalčik, tajomníkom Ján Topoľovský. V doplňovacích voľbách do MNV bol zvolený za predsedu JUDr. Juraj Koscelanský /december 1983/. Od volieb v roku 1986 vykonával funkciu predsedu MNV Ján Ďuro a tajomníkom bol opäť Ján Topoľovský. Ján Ďuro pôsobil v tejto funkcii nielen do februára 1990, ale aj po reorganizácii orgánov MNV. Na čele obecného úradu stál po nežnej revolúcii dve volebné obdobia ako starosta obce až do decembra 1998.