1900 - 1950

Parchovany

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Parchovany stali súčasťou ČSR. Vzbura občanov proti nadvláde bývalých uhorských úradníkov známa ako parchovianská rebélia /4.-5.11.1918/ si vyžiadala štyri ľudské životy. V rokoch predmníchovskej ČSR sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom, košikárstvom a tkáčstvom.

Na prelome rokov 1919/1920 mali Parchovany 263 domov a 1702 obyvateľov. Z národnostného hľadiska sa k československej národnosti hlásilo 1446 osôb, rusínskej 34, maďarskej 103 a inej 33 obyvateľov. Dominantné miesto v náboženskom živote obce mali gréckokatolíci /345 veriacich/ pred rímskokatolíkmi /125/, izraelitmi /33/, reformovanými - kalvínmi /29/, evanjelikmi augsburského vyznania /5/ a inými /1/. V obci bola pošta, telegraf,
železničná stanica, četnícka stanica, rímskokatolícky farský úrad a ľudová škola.

Od roku 1936 bol v Parchovanoch kláštor Dcér svätého Františka. Rehoľné sestry sa podieľali na školskej a mimoškolskej výchove miestnych detí. Prevažnú časť tamojších občanov tvorili roľníci, poľnohospodárski robotníci, železničiarski a štátni zamestnanci. V osade žilo početné rómske obyvateľstvo /250 osôb/, ktoré odchádzalo za prácou do Čiech. Rómske ženy a deti sa živili väčšinou žobrotou.

Počas II. svetovej vojny ustupujúce fašistické jednotky obsadili Parchovany   25.novembra 1944.  Odviedli všetkých chlapov, vyhodili mlyn, veľký sklad obilia, železničnú trať a stanicu. Zničili takmer 19 vagónov obilia a tri vagóny múky. 30. novembra vyhodili most na Topli a ustúpili smerom k Bačkovu. Červená armáda vstúpila do obce 1.12.1944. Žiadala najmä stavebný materiál a povozy na výstavbu  mosta, ustajnenie a seno pre väčší sanitný oddiel koní. V budove školy bola zriadená poľná nemocnica. Na cintoríne pochovali v šestnástich hroboch 123 sovietskych vojakov, ktorí padli pri prechode Ondavy.

Parchovany boli vypustené z bojového pásma spojeneckých armád a odovzdané národnému výboru /ďalej MNV/ 19.1.1945. Prvý povojnový MNV  bol ustanovený 20.1.1945 a tvorili ho gazdovia Michal Topoľovský, Jozef  Kuriško, Michal Paleňak, Jozef Bereš, Ján Kovalčik, Pavol a Jozef Hvozdíkovci, Ján Popaďák a ďalší. Predsedom MNV sa stal Ján Siksa a podpredsedom Pavol Jastrab. V apríli 1945 doplnili MNV ďalší členovia: Ján Súkop - tajomník, Michal Čonka, Michal Dobranský, Pavol Kovalčin a Michal Popaďák. Už v roku 1946 funkciu predsedu MNV prevzal roľník Pavol Jastrab a o rok neskôr Michal Dobranský.