Parchovany
Obec Parchovany, Hlavná 470, 076 62, IČO: 331813, tel.: 0566797101, fax: 0566682310, email: ocu@parchovany.sk
|
Obec Parchovany, Hlavná 470, 076 62, IČO: 331813, tel.: 0566797101, fax: 0566682310, email: ocu@parchovany.sk |
Základné informácie
|
Andrášiovský kaštieľ v Parchovanoch
Základ kaštieľa tvorila budova tvaru písmena L. Na prízemí v hlavnom krídle sa nachádzala biliardová sála s mozaikovou dlažbou, potom rytierska sála, grófova pracovňa a fajčiareň, hosťovská izba, knihovňa, izba pre služobníctvo a kúpeľňa. Na poschodí boli salóny, spálne členov rodiny a jedáleň. V bočnom krídle na prízemí sa rozprestierala veľká kuchyňa, na poschodí zasa príručná knižnica, detské izby, učebňa a izby vychovávateľov. Miestnosti boli zariadené starožitným nábytkom, obrazmi slávnych maliarov a inými umeleckými predmetmi. Aj schodište, dvere, zámky a stropy predstavovali umelecké diela. Kaštieľ stál uprostred rozsiahleho parku. Na jeho južnú časť sa napájal skleník a do areálu patrila krásna kaplnka s cenným zariadením a oltárnym obrazom. Kaštieľ 9. augusta 1901 i s kaplnkou a skleníkom vyhorel. Ešte v tom istom roku sa mali podľa dobových prameňov rozbehnúť práce na jeho obnove, ktorými bol poverený budapeštiansky architekt František Jablonszky. STAVEBNÍK KAŠTIEĽANa priečelí kaplnky bol do mramoru vyrytý nápis: "Na pamiatku môjho otca." Kto teda bol stavebníkom a majiteľom tohto honosného sídla? Kaštieľ dal postaviť gróf Emanuel Andrassy, príslušník jedného z najznámejších a najbohatších rodov v Uhorsku. Jeho otcom bol gróf Karol Andráši, ktorý pred rokom 1848 ako poslanec za liberálny prúd zastupoval Gemerskú stolicu v uhorskom sneme, a mladším bratom nikto iný ako Július Andráši - uhorský ministerský predseda po roku 1867 a rakúsky minister zahraničných vecí v rokoch 1871 - 79. Emanuel Andráši sa narodil 3. marca 1821 vo Vlachove na
Gemeri Keď sa vrátil domov, angažoval sa, podobne ako jeho otec i bratia Július a Aladár, v politike za košutovskú liberálnu stranu. V roku 1847 sa stal poslancom posledného stavovského uhorského snemu za Turniansku stolicu. Počas revolúcie zastával post jej hlavného župana. Po porážke revolúcie, tak ako stovky iných spolutvorcov košutovskej moci opäť opustil Uhorsko a vydal sa do ďalekého sveta. Precestoval Bengálsko, Cejlón, Jávu a pobrežné mestá Číny. Svoje zážitky priblížil v knihe Cesta po východnej Indii, ktorá vyšla v maďarčine roku 1854 v Budíne. Kresby a náčrty do nej vyhotovil sám. Vďaka tejto knihe ho v roku 1858 zvolila Uhorská akadémia vied za svojho dopisujúceho člena. Emanuel nebol jediným z rodu Andrášiovcov, ktorý sa venoval kresleniu. Zručným kresliarom a karikaturistom bol aj jeho príbuzný Leopold Andráši, od ktorého sa zachoval kresliarsky denník z cesty po Taliansku v zbierkach kaštieľa v Betliari. Práve on zveľadil tunajšiu knižnicu. GRÓFOVE AKTIVITY A ZÁĽUBY
Po návrate do Uhorska sa Emanuel Andráši už v 50 rokoch s elánom vrhol do národohospodárskej činnosti. Vlastne patril medzi prvých z radov vysokej uhorskej šľachty, ktorí sa vo väčšje miere odhodlali vstúpiť na pole moderného podnikania. Aktivity vyvíjal hlavne v železiarskom priemysle a baníctve. Investoval do modernizácie svojich hút a baní v Gemeri, od konca 50. rokov sa angažoval aj pri výstavbe železníc, čím chcel dosiahnuť predovšetkým ľahší vývoz železa z Gemera do Pešti a Viedne. Patril k vedúcim osobnostiam Rimamuránsko - šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti. Hospodárske záujmy si upevňoval aj politickou činnosťou ako člen Liberálnej strany a spolupracovník ministerského predsedu Kolomana Tiszu, od roku 1881 tiež ako poslanec snemu za rožňavskú oblasť. Emanuel Andráši bol milovníkom umenia a vášnivým zberateľom. Z početných ciest si priniesol hodnotné umelecké a starožitné predmety aj poľovnícke trofeje z ázijských krajín. Zbierky vysokej umeleckej i finančnej hodnoty sústredil v kaštieľoch v Betliari a Parchovanoch, ako aj v palácoch v Budapešti. O stavbe kaštieľa v Parchovanoch vieme málo, pramene sú lakonické. Dá sa datovať iba približne. Kaplnku postavili v roku 1860 a možno predpokladať, že s ňou aj celý kaštieľ. Je otázne, kedy Prchoviansky kaštieľ zanikol. Niečo napovedá súpis pamiatok na Slovensku. Uvádza, že v sakristii novogotického kostola, ktorý stojí v Parchovanoch od roku 1900, "sa nachádzajú dve neskorogotické tabuľové maľby zo zbierok vo vojne zničeného kaštieľa." Presnejšiu odpoveď by snáď dokázali dať miestni pamätníci. Zuzana Karasová
História kostola Obec Parchovany sa nachádza v Košickom kraji, v Trebišovskom okrese. Kostol, ktorý bol postavený v XIV. storočí už v roku 1904 neexistuje. Štefan Csak, ktorý bol egerský kanonik a ujhelský dekan a zaoberal sa históriou nám píše, že podľa dokumentov z roku 1804, ktoré boli uložené u rodiny Keryovcov, bol kostol majetkom protestantov. V dobách Thökölyho povstania zhorel. Potom bol kostol približne 20 rokov v úplne zanedbanom stave a ani zo strany parchovianskych zemepánov nikto nejavil záujem o jeho opravu. Až pani Keryová, rodená Harsagi Klára, podnecovala jeho obnovenia. Opravu strechy podnecovala vdova Kerestešová, rodená Molnárová Eva, ktorá darovala ešte strieborný kalich. Opravu ukončili pravdepodobne v roku 1718. Kostol bol zasvätený sv. Ondrejovi apoštolovi. V tomto roku bol kostol vrátený do majetku rímsko - katolíckej cirkvi. Podľa cirkevných zápisníc z roku 1773 boli steny kostola také staré, že svätyňa a sakristia boli ohrozené zrútením. Farár Komlasy Imrich dal opraviť kostol z vlastných príjmov. 15. novembra roku 1800 kostol spolu s obcou zhoreli a na dlhšiu dobu bol mimo prevádzky. Skoro 19 rokov bol kostol v ruinách. Obnovený bol v roku 1819 a zasvätený sv. Štefanovi. Vysvätenia a uvedenie kostola do prevádzky bolo veľmi zlé rozhodnutie, lebo kostol bol síce rýchlo postavený, ale práca bola veľmi nekvalitná. A to rozhodlo o ďalšom osude kostola. Z roka na rok sa ukazovali väčšie trhliny na stenách, čo bolo nebezpečné. Situácia sa vyvinula tak, že v roku 1899 bolo potrebné kostol zbúrať z bezpečnostného hľadiska. Presne na tom istom mieste sa začal stavať nový kostol. Tento kostol dal postaviť gróf Andrássy Gejza za prispenia bohatých darov veriacich obce.
|
8. decembra 1900 bol kostol vysvätený. Okná svätyne namaľovali tri
maloleté deti grófa Andrássyho. O jeho dobrosrdečnosti svedčí hlavný oltár a
socha patróna sv. Štefana. Pred Andrássyovcami boli správcami a vlastníkmi pôdy
aj farnosti členovia rodiny Molnárovcov. Na rodinu Andrássyovcov prešli užívacie
práva kúpou. K parchovianskej farnosti patrili tieto obce: Božčice, Kepley,
Sečovská Polianka, Tehna. Z týchto obcí je v roku 1904 kostol len v Seč.
Polianke, ktorý je zasvätený sv. Trojice. Tento kostol vysvätil Ján Dély,
egerský kanonik a ujhelský dekan v roku 1760. Kostol bol pod správou grófa
Barkociho a jeho potomkov. Božčice existujú len vo svojom majetku, v roku 1904
nemajú kostol, lebo v roku 1816 podľa cirkevných spisov kostol zasvätený sv.
Anne ako existujúci, ale pri vyliatí rieky Topľa kostol aj obec boli úplne
zničené (v roku 1904 stojí len pár domov). Kaplnka v Kerepley bola postavená na
počesť Blahoslavenej Panne Márii v roku 1894.
www.parchovany.ic.cz